Dr. Acacio Cardoso Amaral
Materia hanorin Principais Doencas dos Animais, Pratika ezaminasaun faeces
Departamentu de Saúde Animál, Faculdade de Agricultura, Universidade Nacional Timor Lorosa’e (UNTL) no Kursu produsaun Animal, Escola Superior Agronomia e Zootécnica, Instituto Politécnico Betano
(Programa Estudu distansia)
Dokumentu ne’e hanesan Anexu 14 hosi libru Amaral, A.C., 2018. Moras Prinsipál Iha Animál - Matadalan bá estudante, staf tékniku Saúde Animál, 2nd ed., Same: Instituto Politécnico Betano Kay Rala Xanana Gusmao
Objektivu hosi ezaminasaun kuantitativa mak atu hatene prezensa lalatik ka parazita seluk iha faeces no konta total lalatik nia tolun ka parazita seluk ne’ebe iha.
■ Objektivu
Metodu McMaster uza atu konta lalatik no parazita seluk nia tolun iha amostra faeces/faecal samples.
■ Prinsipiu
Metodu McMaster uza kuartu konta /counting chamber ne’ebé konta uza volume suspensaun faecal ne’ebé ita hatene (2 x 0.15 mL) atubele halo ezaminasaun iha mikroskopiku.
Se, ita hatene feaces nia todan no volume líquido de flotação ka flotation fluid entaun númeru tolun/ grama faeces ita bele konta.
Kuantidade ita determina atu fasilita ita-nia kalkulasaun.
McMaster iha kuartu 2 to’o 4. Iha manuál ida ne’e kuartu 2, kada kuartu kompostu hosi kuartu ki’ik (kuadradu). Bainhira ense ho “faeces suspension” fo’er sira seluk sei tun iha okos, mas lalatik tolun sei namlele iha leten, tan ne’e fasil atu ita haree.
■ Ekipamentu
• Beakers glass ka plastic containers
• Balanco (Dasin)
• Filtru
• Cylinder ne’ebé iha scala
• Ekipamentu atu kahur (garfu, spatula)
• Pipettes Pasteur & ho nia boraccha
• Cairan pengapung (flotation fluid) (uza masin-meer been)
• McMaster counting chamber
• Mikroskop
■ Procedur
Prosedur halo ezaminasaun faeces ida ne’e adopta hosi Hansen (1994) no The RVC/FAO Guide to Veterinary Diagnostic Laboratory
a. Tetu faeces grama 4 no tau iha kontentor.
b. Aumenta masin-meer been 56 ml (Flotation fluid);
c. Kahur faeces ho masin-meer been ho ekipamentu kahur nian (hanesan garfu ka spatula).
d. Filtru suspensaun faecal uza filtu cha nian bá container sugundo.
e. Kahur suspnesaun iha container Segundu ho pipette Pasteur.
f. Uza pipette hasai sub-sample bainhira kahur hela.
g. Kahur suspensaun no ense kuartu dahuluk McMaster ho suspensaun.
h. Kahur suspensaun tan, depois ense Segundu kuartu.
i. Depoisde ense McMaster, husik/rai hela minute 5. Atu nune’e tolun bele namlele no fo’er sira tun bá okos
j. Depoisde minute 5, haree ho mikroskop (10 x 10 magnifikasaun).
Nota!
Labele uza magnifikasaun liu hosi 10, tanba lensa objective bele estraga McMaster slide.
Labele uza magnifikasaun liu hosi 10, tanba lensa objective bele estraga McMaster slide.
k. Identifika lalatik tolun iha McMaster slide, iha kuartu 2 ne’e hotu.
![]() |
Ezemplu lalatik tolun ne'ebé haree iha Mikoskopiu (Fonte: Veterien) |
■ Kalkulasaun
Númeru tolun/ gram faeces bele kalkula hanesan tuir mai ne’e:
• Konta tolun sira ne’ebé iha kuartu laran, labele konta sira ne’ebé iha li’ur
• Multiplika ho 50 – ne’e sei resulta iha eggs per gram of faeces (e.p.g.)
Porezemplu:
Lalatik tolun ne’ebé hetan iha kuartu/chamber 1 mak tolun 12 no iha kuartu/chamber 2 mak tolun 15
= (12 +15) x 50 = 1350 e.p.g.
Nota!
tanbasá x50?
tanbasá x50?
Atu determina EPG faeces, konta totál lalatik iha kuartu/camber 2 hamutuk. Nú-
meru ne’ebé iha representa númeru lalatik tolun iha 0.3 mL (0.15x2 chambers), ne’ebé
hanesan ho rasiu 1/200th hosi totál volume 60 mL, tan ne’e totál lalatik tolun tenke
multiplika ho 200. Maibé, tamba ita uza de’it 4 gr faeces iha testo, númeru totál tenke
fahe/divider ho 4 atu hetan epg faeces. Multiplika 200 no fahe bá 4 ne’e hanesan ho
multiplika númeru ne’ebé ita konta ho 50, tan ne’e kada lalatik tolun ne’ebé ita konta
representa 50 epg iha ita-nia konta ikus liu. Nivel sensitivity ne’ebé hanesan ita bele
halo uza faecs 2 gr no 28 mL masin-meer been (flotation solution).
Nota!
Labele husik hela suspensaun kleur depois mak konta. Tamba “flotation fluid” bele estraga lalatik tolun. Tamba ne’e tenke prosesa sampel uitoan, labele barak liu.
Labele husik hela suspensaun kleur depois mak konta. Tamba “flotation fluid” bele estraga lalatik tolun. Tamba ne’e tenke prosesa sampel uitoan, labele barak liu.
■ Interpretasaun resultadu
Bainhira interpreta resultadu McMaster tenke hanoin katak iha fatór barak mak influénsia epg. Especia,mente, númeru lalatik tolun la sempre indika númeru lalatik nia prezensa. Tamba: tolun so prodús de’it hosi lalatik adulto inan ne’ebé fertile (ka lalatik hermaphrodite) tan ne’e lalatik tolun sei la iha bá lalatik ne’ebé sei ki’ik, no sira ne’ebé single sex
● Ezaminasaun faeces kualitativa
Objektivu hosi ezaminasaun kualitativa mak atu hatene de’it lalatik tolun iha ka laiha (atu hatene de’it nia prezensa). Iha ezaminasaun kualitativa, la presiza hatene lalatik nia tolun hira mak iha faeces nia laran.
Ezaminasaun kualitativa ho metodu flotasaun/Namlele halo parazita konsentrada no namlele bá superficie solusaun, iha ne’ebe solusaun refere nia gravidade específica (berat Jenis) ne’ebe aas liu kompara ho gravidade específica parazita nian, maibé materiál faceses no seluk-seluk separadadu no mo’ut (mengendap).
Ezaminasaun kualitativa uza metodu 2, mak uza solusaun masin-been konsentradu (SMBS) no solusaun Masin-midar konsentradu (SMMS). Iha diferensa hosi solusaun rua ne’e, se ita hare sira nia gravidade específica no tempu prosesu sedimentasaun. Iha SMBS, nia gravidade específica mak entre 1120-1210 no presiza tempu minute 10. Maibé iha SMMS nia gravidade específica mak 1180 no presiza tempu minute 20.
Tekniku flotasaun SMBS iha vantejen prosedur ezaminasaun ne’ebe lais, tamba ne’e di’ak liu bá servisu iha kampu no di’ak liu bá lumbriga tolun hosi lumbriga Ascaris lumbricoides, Hook Worm, Trichuris trichiura, Taenia sp, Hymenolepis nana no Protozoa. Tekniku flotasaun SMMS nia vantajen mak lumbriga tolun no kista protozoa bele halo konsentradu ho flotasaun. Bá protozoa, SMMS di’ak liu kompara ho SMBS, tamba ho SMBS kauza lumbriga olun nakfera no kista protozoa no lumbriga balu namkurut
■ Objetivu
Atu hatene prezensa parazita iha faeces.
■ Prinsípiu
Parazita sei konsentra no namlele iha superfisie hosi solusaun, iha ne’ebe solusaun refere ho nia “gravidade específica ou berat jenis” ne’ebé boot liu parazita, tamba ne’e materiál sira seluk/restus ai- tahan ou fo’er sei separa no sei mout.
■ Ekipamentu no Materiál sira
• Mikroskop;
• Object glass (vidru objetu);
• Deck glass (deck de vidru);
• Barra de agitação (Batang pengaduk;
• Tubu reasaun;
• Deck (rak) tubu reasaun Pinset (pinças);
• solução salina saturada (S3) / Solusaun masin-been saturada (SMBS);
• solução de açúcar saturada (SAS) / Solusaun Masin-midar Saturada (SMMS);
• solução lugol;
• Amostra faeces.
■ Prosedur serbisu
- Prosedur halo solusaun masin-been saturada
Halo solusaun masin-been saturada (SMBS) liu hosi kahur masin ne’ebe barak bá bee distilada (Distilled water/ água destilada). Solubilidade NaCl iha bee mazumenus 35g/100ml iha 20oC, tamba ne’e NaCl grama 100 iha bee ml 200 sufisiente.
- Prosedur observa parazita uza solusaun masin-been saturada (SMBS)
• Tau SMBS bá tubu reasaun to’o volume ¼;
• Hatama faeces grama 2 bá tubu reasaun;
• Halo homogen ho “Barra de agitação ou stirring bar” SMBS no amostra faeces;
• Tau tubu reasaun bá rak tubu nian ho pozisaun hamriik (vertical);
• Hatama SMBS bá tubu reasaun to’o nakonu;
• Aumenta uit-oan uit-oan SMBS to’o nia superfície convexa (permukaan cembung);
• Taka tubu reasaun ho cover glass/deck glass, hein minutu 10;
• Turuk solusaun lugol gota ida bá object glass (opsional);
• Foti deck glass ho pinset, tau iha object glass nia leten;
• Observa iha mikroskop ho magnifikasaun 100x.
- Prosedur halo Solusaun Masin-midar Saturada (SMMS)
Atu halo solusaun masin-midar saturada nono bee no tau masin-midar neineik-neineik no kahur, solusaun to’o pontu ida ne’ebe, masin-midar labele dissolve ona no masin midar ne’ebe ita tau sei mout bá okos no la nabeen tan.
- Prosedur observa parazita uza Solusaun Masin-midar Saturada (SMMS)
• Hatama SMMS bá tubu reasaun ho volume ¼;
• Hatama amostra faeces grama bá tubu reasaun;
• Kahur halo homogenkan uza Barra de agitação SMMS no faeces;
• Tau tubu reasaun bá rak tubu nian ho pozisaun hamriik;
• Hatama SMMS bá tubu reasaun to’o atu nakonu;
• Aumenta uit-oan uit-oan SMMS to’o nia superfície convexa (permukaan cembung);
• Taka tubu reasaun ho cover glass/deck glass, hein minutu 20;
• Turuk solusaun lugol gota ida bá object glass (opstional);
• Foti deck glass (cover glass) ho pinset/pinças, tau iha object glass nia leten;
• Observa iha mikroskop ho magnifikasaun 100x.
No comments:
Post a Comment